Doplnkový materiál k systematickej filozofie - Dejiny filozofie 1 časť
Dejiny Filozofie 1.Časť
ÚVOD DO FILOZOFIE ---------------------------------------------------------------------------------6
Prvotnopospolná spoločnosť
---------------------------------------------------------------------------------------------6
Znaky---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------6
Predpoklady vzniku filozofie -----------------------------------------------------------------------------------------------7
Vzťah filozofie a špeciálnych vied ---------------------------------------------------------------------------------------8
Filozofické disciplíny --------------------------------------------------------------------------------------------------------8
Delenie filozofických smerov----------------------------------------------------------------------------------------------9
Význam filozofie--------------------------------------------------------------------------------------------------------------9
ANTICKÁ FILOZOFIA OD PRELOMU 6 /7 ST. PNL. DO 6 ST. NL.-----------------------10
Kozmologické obdobie -----------------------------------------------------------------------------------------------------11
Milétska škola ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------11
Eleátska škola------------------------------------------------------------------------------------------------------------------12
Atomisti--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------13
Idealisti ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------14
Materialisti----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------15
Sofisti -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------16
KLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA -----------------------------------------------------------------17
Sokrates-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------17
Učenie Sokrata --------------------------------------------------------------------------------------------------------------17
Gnozeológia ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------18
Etika---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------18
Platón -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------19
Tvorba Platóna --------------------------------------------------------------------------------------------------------------19
Učenie-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------20
Gnozeológia ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------20
Učenie o človeku ------------------------------------------------------------------------------------------------------------20
Sociálne + politické názory -----------------------------------------------------------------------------------------------21
Skupiny obyvateľstva v ideálnom štáte--------------------------------------------------------------------------------21
Aristoteles -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------22
Tvorba Aristotela ------------------------------------------------------------------------------------------------------------22
Učenie o podstate-----------------------------------------------------------------------------------------------------------23
Filozofia zlatej strednej cesty --------------------------------------------------------------------------------------------23
Fyzika-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------24
Rozum -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------24
Etické názory-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------24
Politika -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------25
1
HELENIZMUS -------------------------------------------------------------------------------------------26
Stoicizmus----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------26
Učenie-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------26
Názory na štát----------------------------------------------------------------------------------------------------------------27
Epikureizmus -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------28
Poznanie ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------28
Etika---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------28
Diela Epikura: ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------29
Sociálne názory--------------------------------------------------------------------------------------------------------------29
Novoplatonizmus -------------------------------------------------------------------------------------------------------------29
Učenie o svetoch------------------------------------------------------------------------------------------------------------29
Skepticizmus -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------30
Učenie-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------30
Eklekticizmus------------------------------------------------------------------------------------------------------------------31
Novopytagoreizmus----------------------------------------------------------------------------------------------------------31
STREDOVEKÁ FILOZOFIA--------------------------------------------------------------------------32
Nový zákon----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------33
Filozofia-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------33
Patristika -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------33
Apologetické hnutie----------------------------------------------------------------------------------------------------------33
Gnosticizmus-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------34
Aurélius Augustín-------------------------------------------------------------------------------------------------------------34
Učenie-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------34
Gnozeológia ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------35
Učenie o predestinácií -----------------------------------------------------------------------------------------------------35
Scholastika---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------36
Raná scholastika --------------------------------------------------------------------------------------------------------------36
Realisti -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------36
Nominalisti--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------36
Vrcholná scholastika --------------------------------------------------------------------------------------------------------37
Tomáš Akvinský---------------------------------------------------------------------------------------------------------------37
Diela ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------37
Gnozeológia ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------38
Etika---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------38
Politika -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------38
2
NOVOVEKÁ FILOZOFIA -----------------------------------------------------------------------------39
Francis Bacon------------------------------------------------------------------------------------------------------------------41
Učenie-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------41
Diela ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------41
René Descartes ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------43
Prínos --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------43
Diela ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------43
Fyzika a náuka o človeku -------------------------------------------------------------------------------------------------45
Benedictus (Baruch) Spinoza---------------------------------------------------------------------------------------------46
Diela ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------46
Gottried Wilhelm Leibniz---------------------------------------------------------------------------------------------------47
Diela ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------48
Učenie-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------48
Thomas Hobbes ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------50
Diela ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------50
John Locke----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------51
Gnozeológia ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------51
Názory na štát----------------------------------------------------------------------------------------------------------------53
George Berkeley---------------------------------------------------------------------------------------------------------------54
David Hume---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------55
OSVIETENSTVO ---------------------------------------------------------------------------------------56
Osvietenstvo v Anglicku---------------------------------------------------------------------------------------------------56
Francúzske osvietenstvo--------------------------------------------------------------------------------------------------57
Charles Louis de Montesquieu-------------------------------------------------------------------------------------------58
Deľba štátnej moci ----------------------------------------------------------------------------------------------------------58
Francois Marie Arouet - Voltaire-----------------------------------------------------------------------------------------59
Diela ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------59
Jean Jacques Rousseau----------------------------------------------------------------------------------------------------61
Spoločenská zmluva -------------------------------------------------------------------------------------------------------62
Emil, alebo o výchove -----------------------------------------------------------------------------------------------------62
Encyklopedisti -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------63
Denis Diderot-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------63
Julien Offrai de la Mettrie -------------------------------------------------------------------------------------------------63
Jean d´ Alembert ------------------------------------------------------------------------------------------------------------63
Paul Heinrich Didrich d´ Holbach----------------------------------------------------------------------------------------64
Claud Adrien Helvetius ----------------------------------------------------------------------------------------------------64
Etien Bonet de Condillac --------------------------------------------------------------------------------------------------64
NEMECKÁ KLASICKÁ FILOZOFIA ---------------------------------------------------------------65
3
Immanuel Kant -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------67
Predkritické obdobie--------------------------------------------------------------------------------------------------------68
Kritické obdobie--------------------------------------------------------------------------------------------------------------68
Kritika praktického rozumu -----------------------------------------------------------------------------------------------70
Georg Wilhelm Friedrich Hegel-------------------------------------------------------------------------------------------71
Učenie Hegela ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------72
Ludwig Feuerbach------------------------------------------------------------------------------------------------------------74
Ďalší predstavitelia filozofie-----------------------------------------------------------------------------------------------75
FILOZOFIA 19. STOROČIA -------------------------------------------------------------------------76
Voluntarizmus------------------------------------------------------------------------------------------------------------------77
Arthur Schopenhauer--------------------------------------------------------------------------------------------------------77
Friedrich Nietzsche-----------------------------------------------------------------------------------------------------------79
Pozitivizmus --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------82
1. fáza pozitivizmu - pozitivizmus ---------------------------------------------------------------------------------------82
Auguste Comte ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------82
2. fáza pozitivizmu - empiriokriticizmus-------------------------------------------------------------------------------84
Richard Avenarius ----------------------------------------------------------------------------------------------------------84
Ernest Mach------------------------------------------------------------------------------------------------------------------84
3. fáza pozitivizmu - novopozitivizmus, logický empirizmus --------------------------------------------------85
Rudolf Carnap------------------------------------------------------------------------------------------------------------------86
4. fáza pozitivizmu - postpozitivizmus --------------------------------------------------------------------------------87
Karl Raimund Popper ------------------------------------------------------------------------------------------------------87
Paul Feyerabend ------------------------------------------------------------------------------------------------------------87
Thomas Samuel Kuhn -----------------------------------------------------------------------------------------------------87
EXISTENCIALIZMUS----------------------------------------------------------------------------------88
Sören Kierkegaard ------------------------------------------------------------------------------------------------------------89
Filozofia existencie v Nemecku ------------------------------------------------------------------------------------------91
Karl Jaspers---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------91
Martin Heidegger --------------------------------------------------------------------------------------------------------------92
Francúzsky existencializmus ---------------------------------------------------------------------------------------------93
Jean Paul Sartre ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------93
Gabriel Marcel ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------94
4
Albert Camus-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------94
Simone de Beauvoir--------------------------------------------------------------------------------------------------------94
5
Úvod do filozofie
.. Filozofia – filein ( milovať ) + sofia ( múdrosť
)
.. 1 krát ju tak nazval Pytagoras v 6 st. pnl
.. Ako osobitnú vedu ju vyčlenil Platón 5 st pnl.
.. Podstatu filozofie spredmetnil Sokrates 4-5 st pnl. „ Viem, že nič neviem.
“
.. Aristoteles tvrdil, že: „ Filozofia vznikla z ľudí, keď sa začali diviť.
“
Prvotnopospolná spoločnosť
.. Človek bol lovcom, zberačom plodín, prírodu si iba privlastňoval, ale nepretváral.
.. Obrazom sveta bola mágia ( Grécko-Perzské označenie pre niečo záhadné, tajomné )
.. Ľudia verili, že prostredníctvom obradov, úkonov, tancov, zaklínaní môžu úspešne
ovplyvniť, výsledky svojej činnosti.
.. Ide o RANNÚ FORMU NÁBOŽENSTVA medzi ne patria aj:
o Animizmus ( všetko má dušu )
o Animatizmus ( živelné chápanie vecí ako bytostí )
o Fetišizmus ( port. Fetico = urobený. Viera v nadprirodzené schopnosti predmetu )
o Totemizmus ( Odžibejovia = jeho rod. Príbuzenstvo kmeňa s rastlinou, zvieraťom )
.. Dochádza ku zmenám prírodných podmienok, nastáva rast populácie, zmena tradičných
území, oddeľovanie duševnej práce od fyzickej.
.. Človek si začína pretvárať prírodu.
.. Magický obraz sveta sa mení na mýtický. ( Mythos = povesť, báj, rozprávanie )
.. Vzniká, keď si ľudia nevedeli vysvetliť rôzne javy v prírode ( o hviezdach, slnku ... )
.. Poznáme viacero druhov mýtov : o rodoch ( Genealogické ), kultúrnych výdobytkoch,
o konci sveta ( eschatologické ) , o znovuzrodení, o slnku...
.. Mytológia obsahuje : náboženstvo ( viera v nadprirodzeno ), vedu ( ovplyvňuje javy vo
svete a prírode ), umenie ( odreagovanie sa ), filozofiu ( rieši svet ako problém ).
.. Mytológia delí svet na pozemský ( poznateľný, ovládateľný ) a nadpozemský (
nepoznateľný, neovládateľný )
.. Na začiatku pripisujú prírodné sily zvieratám, neskôr božstvám.
.. Egypt = teriomorfizmus Grécko = Antropomorfizmus ( + úloha času chronos )
Znaky
1) Silné citové vnímanie
2) Nieje oddelený subjekt od objektu
3) Nieje oddelený čas od priestoru
4) Nieje oddelené materiálne od ideálneho
5) Je tu málo rozvinuté abstraktné myslenie
6) Máveľký význam pre folklór, umenie...
.
.. Rozdiel medzi mýtom a legendou je v tom, že legenda je založená aspoň s časti na
reálnom základe.
6
.. Rozdiel medzi mytológiou a náboženstvom spočíva v tom že:
1) V náboženstve je Boh dokonalý
2) Rozdiely sú aj v spôsobe komunikácie, uctievania
3) Mytológia je predvídavá ( Daidalos...
4) Mýtus je hodnotiaci, všetko je delené na protiklady.
.. Rozdiel medzi mýtom a filozofiou je :
1) Mýty opisujú, filozofia vysvetľuje.
2) Mýtus nemá autorov, filozofia je vždy spojená s konkrétnym
autorom.
3) Mytológia pracuje s predstavami, filozofia s pojmami
4) Mýtus odpovedá na otázky ktoré sa nejavili ako problém, vo
filozofii je celý svet problém.
5) Mytológia používa zosobňovanie.
.. Príkladom mýtického myslenia je báseň
Teogonia od Hesiodosa
„ Na samom počiatku vecí bol chaos a po ňom Gaia, širokých pŕs, to bezpečné sídlo bohov. “
.. Pojem : Všeobecná charakteristika ( napr. človek ) , pojem umožňuje vyčleniť istú skupinu
javov a priradiť im jednotiaci zmysel.
.. Obsah : Špecifická charakteristika ( Janko, Peťka )
.. Logos : Pojem v Gr. filozofii ( najprv : reč, slovo potom : rozum, zákon.. ), so vznikom
pojmov vzniká filozofia.
VZNIK FILOZOFIE JE SPOJENÝ S PRECHODOM OD MÝTU K LOGU OD
PREDSTÁV K POJMOM.
Predpoklady vzniku filozofie
.. Spoločenské
1) Úroveň ekonomických a sociálnych vzťahov
2) Oddelenie duševnej práce od fyzickej
3) Zmena sociálnej štruktúry spoločnosti
4) Nahromadenie vedomostí a vznik skupiny ľudí so záujmom riešiť filozofické
problémy
.. Individuálne
1) Pojmové myslenie ( schopnosťčloveka vyjadrovať sa na úrovni pojmov )
2) Osobnostná zrelosť ( schopnosťčloveka samostatne myslieť )
.. Najstaršie filozofické učenia vznikajú v Indii, Číne a Grécku.
.. Filozofia je veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývoja prírody a spoločnosti, skúma
svet ako celok.
.. Jednotlivé individuálne javy sa snaží zaradiť do širších súvislostí.
.. Zaoberá sa otázkami bytia, poznania, mravného konania.
.. Všeobecné hodnoty sú : dobro, pravda, krása.
.. Základný filozofický postoj je múdrosť a predpokladom múdrosti je tolerancia = dialóg
.. Metóda ktorú uprednostňuje je myslenie.
7
Vzťah filozofie a špeciálnych vied
.. pri svojom vzniku obsahovala
filozofia všetky poznatky o svete (
Kráľovná všetkých vied ).
S pribúdaním poznatkov sa vyčlenili
jednotlivé vedy.
.. Získané poznatky z jednotlivých vied
filozofia zovšeobecňuje.
.. Rozdiel medzi filozofiou
a špeciálnymi vedami :
1)
filozofia skúma svet ako celok, veda
skúma iba určitú časť ( tematická
redukcia )
2)
filozofia má na prvom mieste človeka
( antropologické hľadisko )
3) Veda sa mení každým novým
objavom
4) Filozofia nestavia bariéry
nedziminulosťoua prítomnosťou,
nadčasové otázky
5) Vedy delíme na reálne ( prírodné, kultúrne, sociálno ekonomické) a formálne (matematika,
logika )
Filozofické disciplíny
Ontologia ( to on = bytie, logos = učenie )
.. Ide o učenie o bytí.
.. Parmenides 1. definoval , považuje sa za zakladateľa ontológie
.. Parmenides tvrdí, že bytie je :
„ Celé, súvislé, nedeliteľné, nehybné, nemenné, nikdy nevzniklo a nikdy nezanikne. “
.. V novovekej ontológii poznáme pojem kategórie – sú to základné pojmy, ktoré sú také
všeobecné, že prislúchajú všetkým veciam ( priestor, čas.. )
.. Takto chápaná ontológia bola súčasťou metafyziky, ( tam patrila aj kozmológia )
.. Pojem metafyzika zaviedol Adronikos Rhodský keď usporadúval Aristotelove spisy zaradil
niektoré spisy za spisy o prírode. Meta ta fyzika ( za prírodou ).
.. Metafyzika sa zaoberá teoretickým svetom, svetom mimo zmyslového vnímania ( existuje
boh?? ) , vyslovujú sa špekulácie ( A. Conte tvrdil len čo je dané )
.. Ďalšími obormi ontológie je prirodzená teológia – náuka o dôkazoch Božej existencie.
Racionálne psychológia – náuka o duši
.. Otázkami bytia sa v 20 st. zaoberal Heideger.
Gnozeológia ( gnosis = poznanie, logos = veda učenia )
.. Gnozeológia je náuka o poznaní
.. Zakladateľom je Herakleitos
.. Skúma či je svet poznateľný, a na koľko je poznateľný? ( Agnosticizmus = učenie,
ktoré popiera poznateľnosť sveta = svet je nepoznateľný )
8
.. Poznáme dve základné filozofické disciplíny, tvoria základ filozofickej otázky od riešenia
ktorej závisí charakter a povaha tej ktorej filozofie.
.. Základná filozofická otázka
1) Ontológia ( čo bolo prvé hmota alebo duch?)
2) Gnozeológia (je svet poznateľný či nepoznateľný ? )
.. V závislosti od riešenia tejto otázky poznáme dva smery
1) Materialisti ( prvá bola hmota a svet je poznateľný
)
2) Idealisti ( prvý bol duch a svet je nepoznateľný
)
.. Medzi ďalšie filozofické disciplíny patrí:
1) Axiológia ( učenie o hodnotách, dobré/zlé )
2) Metodológia učenie o metódach ktoré majú filozofi používať
3) Etika učenie o mravnom konaní
4) Estetika náuka o kráse
5) Antropológia náuka o človeku
6) Dejiny filozofie história filozofie
7) Zoznam nieje ukončený, ktorákoľvek oblasť sveta sa môže stať predmetom filozofie.
Delenie filozofických smerov
.. Podľa vzťahu tela a duše delíme na materialistov a idealistov.
.. Podľa vzťahu k bohu:1) Teizmus ( teos = boh ) uznáva boha, Boh riadi svet.
2) Ateizmus neveria, že boh existuje.
3) Deizmus Boh stvoril svet, ale ďalej ho už neriadi.
4) Panteizmus ( pan = všetko ) Boh je všetko, všade.
o
Podľa podstát: 1) Monizmus – je iba jedna podstata ( Spinoza )
.
2) Dualizmus – sú dve podstaty ( Descartes
)
3) Pluralizmus – poznáme mnoho podstát ( Leibniz
)
Význam filozofie
.. Umožňuje nám vidieť jednotlivé javy v širších súvislostiach a prenikať tak k ich podstate.
Filozofia poskytuje orientačné body pri hľadaní odpovedí na otázky:
.. Čo môžem vedieť? ( ľudské poznanie)
.. Čo mám robiť? ( ľudské konanie )
.. Čo môžeme a v čo máme veriť aby sme dali nášmu životu zmysel?
.. Všetky tieto problémy zhrnul Imanuel Kant do troch otázok:
.. čo môžem vedieť? ( otázka poznania) – metafyzika
.. Čo mám robiť? ( šťastie, cnosť, sloboda ) – etika
.. V čo smiem dúfať? ( účel a cieľľudskej existencie Náboženstvo. )
.. Ak to zhrnieme vznikne nám z toho základná filozofická otázka Čo je človek??? (zaoberá
sa tým antropológia )
.. Veda (biológia, psychológia... ) nestačí na to, aby sa odpovedalo na otázku identity
a podstaty človeka, hoci je to veľmi dôležitá otázka.
.. Moderný svet neraz pôsobí ako prvok ohrozujúci identitu. Filozofia nám môže poskytnúť
orientáciu. Avšak ani filozofia neposkytuje hotové recepty, ale vytvára nám priestor, aby
sme sa zamysleli nad problémami a riešili ich.
9
Antická Filozofia Od prelomu 6 /7 st. pnl. do 6 st. nl.
1) Kozmologické obdobie = (ranná grécka filozofia, predsokratovské obdobie, prírodná filoz )
.. Rieši vznik sveta a jeho usporiadanie.
.. Typické je tým, že filozofi tohto obdobia hľadajú akúsi pralátku Arché, z ktorej všetko
ako z prvého vzniklo a do ktorej všetko ako do posledného zaniká.
.. Každý hľadal Arché niekde inde ( voda, oheň.. )
.. Mytozofia – už sa nejdná o mytológiu, ale ešte to nieje filozofia. Jedná sa o mytológiu
s filozofickými prvkami.
.. Ďalším znakom tohto obdobia je Naturalizmus Racionalizmus – ide o dôverčivé
obracanie sa na prírodu, hľadali v nej zmysel života, taktiež tu hľadali pralátku. Rozlišovali
4 živly: oheň, voda, vzduch, zem.
.. Racionalizmus –viera v možnosti rozumu, dôvera v rozum.
.. Racionalizmus je ovplyvnený Orfizmom ( Pytagoras ) = verili v prevteľovanie
a nesmrteľnosť duše.
.. Toto filozofické obdobie sa nerozvíja v Aténach, ale v mestách Gréc. kolónií na
maloázijskom pobreží.
.. Predpokladom vzniku Antickej filozofie je, že vzniká po rozpade prvotno-pospolnej
spoločnosti a súvisí so vznikom gréckych mestských štátov Polis. ( nezávislé spoločenstvo
občanov )
.. Mení sa tiež postavenie človeka.
.. Poznáme 2 priame predpoklady
1) Oddelenie zákonov prírody od zákonov ľudí
2) Obchodná a kolonizačná činnosť Grékov
.. Toto obdobie sa ďalej člení :
1) Materialisti ( Milétska škola, Atomisi, Herakleitos, Enpedokles, Anaxogoras )
2) Idealisti ( Pytagoras, Eleáti ( Parmenides z Korintu )
2) Klasická Grécka filozofia 5-4 st. pnl = ( Antropologické, Sokratovské obd. )
.. Ide o kolísku gréckej filozofie, nachádzajú sa tu skutočné filozofické učenia.
.. Centrom sú Atény ( Zlatý vek Atén )
.. Do popredia sa dostáva antropologická otázka = otázka človeka, metafyzické +
gnozeologické otázky.
.. Predstavitelia : Sokrates . Platón . Aristoteles.
3) Helenistická filozofia 4 st. pnl – 6 st. nl. = ( Poklasická filozofia )
.. Koniec r 529 . Justiniánov dekrét ( Zatvorená Platónová akadémia a všetky filoz školy )
.. Mení sa téma, postavenie človeka v neistých časoch a etické problémy
.. Rozvíja sa na troskách alexandrovej ríše , je ovplyvnená kresťanstvom.
.. Centrom sa stáva Alexandria ( knižnica )
.. Poznáme rôzne školy ( Stoicizmus ( pomenovanie od stĺpu, kolonáda stĺpov na námestí,
pokoj ), Epikureizmus, Skepticizmus, Novoplatonizmus, Eklektitov ( vyberali si to čo sa
im do učenia hodilo ), Novopytagorejci.
4) Rímska filozofia
.. Rimania sa vo filozofii nikdy nepovzniesli na úroveň Grékov.
.. Vyberali si to čo sa im hodilo na obhajobu expanzívnej politiky a pre štátnicke účely.
.. Mali avšak pár mysliteľov : Cicero, Lucretius Carus, Marcus Aurélius, Seneca..
10
Kozmologické obdobie
Milétska škola
.. Vznikla v meste Milétos ( Iónska škola ) , založili ju Iónske kmene
.. Jedná sa o prírodných filozofov kt. hľadali arché.
Táles Milétsky ( Milétium )
.. Je to matematik, geometer, filozof, moreplavec, obchodník, astronóm, pestovateľ olív.
.. Považovali ho za jedného zo 7 mudrcov ( Dioníz Laertský )
.. Hľadal Arché a nachádza ho vo vode, voda je podmienkou pre všetko živé, preto si
vybral práve ju. Voda má schopnosť meniť
sa, ( Je tuhá, plynná, kvapalné .. ) Voda je
látka živá, pohybujúca sa. Obsahuje v sebe život. ( Tento názor nazývame Hylozoizmus (
Hyle = látka, Zoe = život )
.. Ako astronóm objavil Malý voz, objavil ho a teda vedel určiť sever ( polárka
)
.. Predpovedal zatmenie slnka 585 pnl.
.. Oblohu rozdelil do 5 pásiem: 1)Medvedie pásmo ( Arktické
)
2-4) Hviezdy ktoré raz sú a raz niesu
5) Protimedvedie pásmo ( antarktické ) ( hviezdy nieje vidno
.. Toto je veľmi dôležité lebo ako prvý povedal, že môže existovať látka ktorá nieje
vnímateľná zmyslami.
.. Utopil sa v studni.
.. Tálesova veta = prvý použil kružidlo a uhlomer.
.. Zistil že priemer kružnicu rozdeľuje na rovnaké časti.
.. Zmeral výšku pyramíd v Egypte podľa tieňa, vyčkajúc okamih, keď tieň bol rovnako dlhý
ako on.
.. Objavil podobnosť uhlov
.. Tvrdil že „ Zem je nesená vodou “ ( Mytozofia ako vyšitá
)
.. Všetko oduševňoval ( Magnetovec má dušu, lebo hýbe železom
)
Anaximandros
.. Hľadal pralátku, našiel ju v Apeirone ( a = ne, peiras = vymedzené, hranica )
.. Ide o „ nekonkrétnu, neurčitú nediferencovateľnú látku, z ktorej všetko vzniklo a do ktorej
všetko zanikne. “
.. Zem má tvar splošteného valca ktorý sa voľne vznáša, lebo je od všetkých bodov vo
vesmíre rovnako vzdialený.
.. Otáčaním valca vznikajú protiklady: Teplo/chlad , vlhko/sucho ( 4 živly ) .
.. Tvrdil, že všetko vzniklo z vlhka, ľudia vznikli z vodných živočíchov podobných rybám.
.. Vynašiel Gnómon ( zvyslá tyč na určovanie slnovratov a rovnodenností , Sparte )
.. Vytvoril model nebeskej gule Sfaira ( podobala sa na dnešný glóbus )
Anaximenes
.. Ako pralátku určil Apeiron aer ( vzduch
)
.. Tvrdil že aj bohovia vznikli zo vzduchu
.. Keď je vzduch rovnaký, je neviditeľný, pôsobením tepla a chladu sa však zviditeľňuje.
.. Zrieďovaním vzduchu vzniká oheň, zhusťovaním vzduchu vzniká zem, kamene, voda sa
žmýka z oblakov.
11
Eleátska škola
.. Podľa mesta Elea na maloázijskom polostrove.
Xenofanes z Kolofonu
.. Kritizoval grécky politeizmus ( mnohobožstvo )
.. Tvrdil, že Boh je iba jeden, a je všade v prírode ( Panteizmus ) je dokonalý a ľudom
nepodobný.
Parmenides
.. Zakladateľ ontológie.
.. Bytie je celé, súvislé, nedeliteľné..., nikdy nevzniklo a nezanikne.
.. Napísal filozofickú báseň o prírode ( cesta mladíka k bohyni, ktorá mu zjavuje pravdu
„
bytie je, nebytie nieje „ )
.. Vytvoril dve cesty :
1) Cesta zdania ( sú to filozoficko prírodné názory, zmyslami =
zmyslové poznania nám neposkytujú pravdu, iba zdanie. )
2)
Cesta pravdy ( Abstraktné pojmy = rozum = rozum poskytuje
pravdu, vyzdvihuje rozum = otec racionalizmu „ myslenie a bytie je
to isté “
Zenón z Eley
.. Je to žiak Parmenida, obhajoval jeho učenie.
.. Obhajoval nemožnosť jestvovania nebytia ( obhajoval existenciu nebytia ) , neexistuje
mnohosť vecí ani pohyb.
.. Vytvoril 4 paradoxy ( aporie ) ktorými dokazuje, že pohyb neexistuje.
Herakleitos z Efezu
.. Považuje sa za zakladateľa gnozeológie a Aristoteles ho považoval za zakladateľa
dialektiky.
.. Bol najvýraznejším predstaviteľom dialektiky.
.. Jeho učenie je koncepčne nezlučiteľné s učením Eleátov ( kôli pohybu )
.. Herakleitos tvrdí: „ Panta Rei “ ( všetko plynie ) „ Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš “ ,
„ Nehybnosť je vlastná iba mŕtvym “
.. Nazývajú ho aj temný filozof = učenie vykladal tak , že mu nikto nerozumel.
.. Pochádzal z aristokratickej rodiny a preto sa mohol venovať filozofii. Vzdal sa majetku
v prospech mladšieho brata a odišiel do lesov kde žil ako pustovník, zomrel na
vodnatieľku.( liečil sa sám ( hnoj, blato )
.. Tiež hľadal Arché a nachádzal ho v ohni.
„ Tento svet, ten istý pre všetkých nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy
bol, je a bude večne živý oheň zapalujúci a zhasínajúci sa podľa miery “
.. Tvrdil, že ľudská duša vznikla tiež z ohňa a mení sa na vodu, potom zem a len duše
najlepších ľudí splynú s večným ohňom. Duše opilcov a hlupákov ostávajú mokré.
.. Tvrdil, že oheň je vznešený a preto aj v štáte majú vládnuť vznešený ( aristokrati )
.. Sformuloval Učenie o jednote a boji protikladov. Vo všetkých veciach sú protiklady =
sú hybnou silou vývoja, pretože z rovnakého nikdy nič nové nevzniklo ( žena = žena,)
.. Celý proces vzniku a zániku riadi logos ( zákon ) aj reč ( to čo majú veci spoločné .
12
Atomisti
.. Materialistická škola.
.. Dosiahli vyvrcholenie prírodných filozofických názorov v kozmologickom období.
Leukipos
.. Za základ sveta považoval atómy a prázdno a celý proces vznikania a zanikania riadi
Logos ( zákon, rozum )
Demokritos z Abdéry
.. Nehľadá Arché, pralátku, hovorí o princípoch bytia.
.. Jeho teória je Atómy a prázdno.
1)
Atómos – nedeliteľný, najmenšia stavebná jednotka
vecí. Atómy sú podľa neho nedeliteľné, je ich veľa
a sú večné. Líšia sa tvarom, veľkosťou, povrchom,
polohou, postavením.
2)
Prázdno – nachádzajú sa tam atómy. Majú háčky a očká
a pohybujú sa vírivým pohybom, pri náraze sa môžu spojiť
a tak vznikajú veci. Nemusí sa spojiť každý atóm, existujú aj
volné atómy. Proces vznikania a zanikania vecí riadi Logos.
.. Tento proces sa deje na základe zákona príčinnosti ( Causality ) všetko je navzájom
podmienené, neuznával náhodu na rozdiel od Epikura.
.. Veci zanikajú rozkladom jednoty atómov.
.. Myslenie je tvorené atómmi – najmenšie guľaté atómy ( umožňuje im to rýchly pohyb )
.. Tvrdil, že „ Myslenie je vlastnosťou hmoty. “
.. Ľudská duša, lebo je tvorená z atómov nieje nesmrteľná.( popiera nesmrteľnosť duše )
.. Navádzal však na etické správanie – keďčlovek umiera duša sa postupne rozkladá, čím je
človek lepší, tým je aj rozklad rýchlejší a človek umiera rýchlo bezbolestne...
.. Volali ho aj smejúci sa filozof = bol optimista, tvrdil že všetky problémy sa dajú vyriešiť,
ponúkal nádej.
.. V živote sa máme snažiť o
:
1) Eudaimoniu ( blaženosť
)
2) Ataraxiu ( neotrasiteľnosť, pokoj duše
)
.. Gnozeologické názory :
1) Zmyslové – temné poznanie, zmysli zachyztávajú iba otlačky
vecí, ktoré zanechávajú vo vzduchu.
2) Rozumové – to pravé, názor že existujú atómy a prázdno.
13
Idealisti
Pytagoras
.. Pochádzal z Iónskych kmeňov, narodil sa na Somose.
.. Bol všestranný o jeho živote koluje veľa legiend.
.. Sám seba považoval za božskú bytosť. ( povedal to On ( a všetci vedeli o koho ide )
)
.. Bol výstredný, prednášal len v noci no aj tak mal veľa poslucháčov, oblečený bol len
v bielom rúchu ( zlaté stehno ) mal údajne liečiteľské schopnosti, pracoval s kovmi ( razil
vlastné mince )
.. Rozumné bytosti zaradil do troch skupín:
1) Bohovia
2) Ľudia
3) Ľudia podobný pytagorovi
.. Usadil sa v Krotóne kde založil školu Pytagorejský spolok mal prísne pravidlá, nedalo sa
doňho dostaťľahko ( 5 rokov mlčania, spytovanie svedomia... ) zakazovali im jesť
vnútornosti, bôby ( boli podobné obličkám ), Táto škola bola vypálená o Pytagorovi ďalej
kolujú dve povery :
1) Zahynul pri požiari
2) Utiekol do Metapontu
.. Hľadal Arché a našiel ho v obmedzenom princípe kvantitatívnej a kvalitatívnej stránky
veci = Arithmos ( číslo )
.. Tvrdil že svet sa skladá neobmedzeného ( niečo podobné ako Apeiron ) a obmedzeného (
je to to číslo, kt. je vymedzené z neobmedzeného )
.. Nepárne čísla sú viac vymedzenejšie, lebo sa nedajú deliť dvoma.
.. Čísla chápali geometricky:
1) bod = •
2) priamaka = ––
3) plocha =
.
4) štvorsten =
.
.. 10 pokladal za dokonalé číslo( aj človek má 10 prstov )
.. Tvrdil, že existuje 10 protikladov:
1) Obmedzené neobmedzené
2) Párne nepárne
3) Muž žena
4) Jedno mnoho
5) Pravé ľavé
6) Rovné krivé
7) Svetlo tma
8) Pohyb pokoj
9) Dobré zlé
10) Štvorec obdĺžnik
.. Podľa Pytagora sú všetky čísla v harmónii.
.. Číslami dokonca vyjadrovali aj vzťah medzi ľuďmi ( 3 manželstvo, 10 priateľstvo ..
)
.. Kozmologické názory – vyslovovali rôzne špekulácie : do sféry vtedy známych planét
priradili aj Protizem, tvrdili že všetky planéty obiehajú okolo centrálneho ohňa ktorí nieje
14
vidno, pretože ho zakrýva protizem ( 1 narušili geocentrický princíp ) Tvrdili, že celá zem
je obývaná, a všade žijú protinožci. Všetky veci vydávajú harmonické tóny, no ľudia ich
neustálym počúvaním už nevnímajú. Planéty vydávajú zladené zvuky = Harmónia sfér
.. Ľudská duša je nesmrteľná, jej sídlo je vo vnútorných orgánoch, preto nemohli jesť
vnútornosti, a bôby.
.. Zemetrasenie odôvodňovali ako zhromaždenie mŕtvych =
)
.. Duša je vlastne žiara slnka a má tri zložky:
1) Chápavosť – majú ľudia aj zvieratá
2) Srdnatosť – majú ľudia aj zvieratá
3) Rozumnosť – majú iba ľudia
Hippokrates
.. Známa je hippokratova prísaha ( lekári )
.. Bol známy lekár, vynašiel typológiu človeka ( melancholik, sangvinik, flegmatik )
.. Tvrdil, že choroba je narušením duševnej harmónie.
Aulkmaios + Filolaos
.. Známy kozmologickými názormi.
Materialisti
Enpedokles
.. Uznáva dva princípy bytia
1) 4 živly
2) láska a nenávisť ( hybný princíp )
Anaxagoras
za základ považuje semená vecí a Nús ( rozum ) ako hybný princíp.
15
Sofisti
.. Tvoria prechod ku klasickej filozofii ( antropologické obdobie )
.. Ako prví upriamili pozornosť na človeka, nehľadajú arché
.. Boli to platený učitelia múdrosti, za svoje učenia si nechávali platiť. Pripravovali mládež do
spoločenského života, politiky, učili ich rétorike, argumentovať, správne sa vyjadrovať, aj
lož vydávať za pravdu tým skĺzli do
.. Relativizmu – objektívna pravda nejestvuje, viedli dvojaké reči.
.. Zákony nemajú ani božský ani prírodný pôvod, sú vytvorené ľuďmi.
.. Sofisti sústredili svoj záujem na poznávacie schopnosti človeka a problematiku jazyka a kat
prispeli k rozvoju rétoriky, gramatiky a pripravili tak pôdu pre vznik logiky.
Kritias
.. Kritizuje náboženstvo: tvrdí, že ho vytvorili ľudia, aby v ostatných ľuďoch vyvolávali
strach za utajované zločiny.
Prodikos
.. Hlásal, že náboženstvo vytvorili ľudia zbožšťovali všetko čo im prinášalo úžitok.
Protagoras
.. Viedol dvojaké reči.
.. O každej veci možno povedať dvoma protikladmi
.. Pravda je subjektívna ( relatívna ): „ Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že
sú, nejestvujúcich, že niesú. “
Georgias
.. Prepracoval metódu vyhrocovania sporov
.. Je autor triády:
1) „nič nieje
“
2) „ ak niečo je, nemožno to poznať
“
3) „ ak to možno poznať, nemožno o tom povedať blížnemu
“
16
Klasická grécka filozofia
- rozvíja sa 5st.pnl - 4st.pnl
.. Je to antropologické obdobie, pozornosť z hľadania pralátky sa presúva na
človeka.
.. Pôsobia tu už skutoční filozofi - diela týchto filozofov položili základ gréckej
filozofii => vznikajú skutočné filozofické učenia, centrom sa stávajú otrokárskodemokratické
Atény.
.. Pôsobia tu filozofi ako: Sokrates, jeho žiak Platón, a jeho žiak Aristoteles. Z tohto
obdobia je veľa filozofických pamiatok.
Sokrates
.. Narodil sa v roku 470pnl, zomrel v roku 399pnl.
.. Celý život prežil v Aténach, Atény boli v tom čase v najväčšom rozkvete. Sokrates toto
ovzdušie rozkvetu neustále obohacoval.
.. Je tvorcom antropologickej filozofie.
.. Jeho otec bol Sofroniskos - sochár, chcel, aby jeho syn išiel v jeho šľapajach, aj sa ním stal,
ale neskôr sa stal sochárom ľudských duší - okresával ľudí, ukazoval im spôsoby ako žiť.
Jeho matka bola Fainarete, bola to pôrodná babica. Sokrates si vážil prácu oboch, ale práca
matky mala na neho väčší vplyv, pretože pomáhala na svet deťom - môžeme vidieť ako sa
deti vyvíjajú, rastú.
.. Predsavzal si, že bude učiťľudí porodiť vlastný názor. Celé učenie - maieutika - umenie
porodiť správny názor, podľa neho je dôležité naučiťľudí správne myslieť.
.. Celé učenie spredmetnil v praktickom živote. Sokrates nič nenapísal. O jeho učení sa
dozvedáme až z diel ďalších filozofov a to napríklad Platón - Obrana Sokratova - dielo
napísané vo forme monológu, všetky ostatné diela písal Platón vo forme dialógu. Sokrates
vystupuje aj v ďalších Platónových knihách.
.. Sokrates bol učiteľom Platóna. Ďalší, kto o ňom písal, bol Diogenes Laertský - Životopisy
slávnych filozofov.
.. Sokrates bol neustále v kontakte s ľuďmi - prechádzal sa po aténskom námestí a viedol
dialóg s ľuďmi. Bol 2x ženatý, známa je jeho manželka Xantipa -jazyčnica, hašterivá
žena. Sokrates si vraj rád vypil s čím súvisí aj to, že mal veľkú vinicu.
Učenie Sokrata
.. všímal si človeka, antropologické hľadisko, všímal si miesto človeka v spoločnosti, otázky
mravného konania, otázky zmyslu života.
.. Sokrates bol optimista, tvrdil, že cnosti sa dajú naučiť. Všímal si štát - vzťah jednotlivca a
štátu a tvrdil, že človek, ktorý sa rozhodol žiť v štáte musí dodržiavať jeho zákony.
.. Človek je tvor spoločenský -zoon politikon.
.. Sokrates bol za rovnoprávnosť žien a otrokov.
17
Gnozeológia
.. teória o poznaní. Sokrates tvrdil, že na začiatku každého poznania musíme spochybniť
všetky istoty, nemáme nič prijímať za jednoznačne dané, všetko spochybňovať a to vhodne
vedeným dialógom.
.. Všetko zosmiešňoval, ironizoval => Sokratovská metóda, irónia. Sám o sebe vyhlasoval,
že je ovad, ktorý štípe bohatých a mocných.
.. Neustále kládol otázky svojmu protivníkovi nevyvracal názory => metóda preskúmavania elenchos.
Neustálym kladením otázok priviedol toho druhého k tomu, že si ten uvedomil,
ako málo toho vie.
.. Výrok: “Viem, že nič neviem” - netvrdí tým, že nič nevie, ale uvedomuje si ako málo
toho ovláda, tvrdil, že je múdrejší ako ostatný, lebo si uvedomuje koľko toho ešte nevie a
ako málo praktických vecí ovláda.
.. Tvrdí, že múdry je jedine Boh - iba toho možno nazvať najmúdrejším, on je iba priateľom
múdrosti. Sokrates tvrdil, že každý musí začať sám od seba: “Poznaj sám seba”.
Etika
.. cieľom života je dosiahnuť blaženosť - eudaimóniu - túto blaženosť môžeme dosiahnuť
mravným konaním, ktorého predpokladom sú cnosti.
.. Každý človek má byť poučený o cnostiach. Cnosti sa dajú naučiť. Keď niekto koná zlo, tak
je to prejav nedostatočného poučenia => etický intelektualizmus.
.. Výrok: “Je len jedno dobro a to vedenie a je len jedno zlo a to nevedomosť” - každý z nás
má vnútorný hlas, ktorý nazval daimon (daimonion) - odvracia nás od toho, keď chceme
konať zlo. Tento vnútorný hlas je asi božského pôvodu.
.. Za to, že uznáva iné božstvá ako uznáva obec a tomuto učí mládež, čím ju kazí, bol
obvinený, postavený pred súd a popravený. V 399pnl vypil čašu s jedom - mohol si vybrať,
akou smrťou zomrie a vybral si jed (bolehlav). Priatelia pre neho zorganizovali útek, ale on
ho odmietol, pretože hovoril, že by tým dokázal, že neverí svojmu učeniu.
.. Zomrel šťastný, pretože veril, že duša je nesmrteľná. Bol to čierny rok v histórii filozofie.
Kyrénska škola: za cieľ konania považovala zmyslový zážitok.
Predstaviteľ: Aristippos
Kýnická škola: od slova Kyón - pes, odmietali materiálne statky. Najvýznamnejší predstaviteľ je
Diogénes - vlastnil iba žobrácku palicu, halenu, žobračenku. Predstavitelia boli veľký cynici.
Každou vecou pohŕdali. Z nikoho, ničoho si nič nerobili.
18
Platón
.. Vlastným menom Aristokles, narodil sa v roku 427pnl, zomrel v roku 347pnl.
.. Je zakladateľom systematickej filozofie.
.. Narodil sa v Aténach, pochádzal z aristokratickej rodiny, mal dobré vzdelanie. Meno
Platón mu vraj dal jeho učiteľ gymnastiky, lebo mal široké, rovné čelo (platis - široké).
.. Ako 20 ročný sa prvýkrát stretol so Sokratom, obľúbil si ho, bol jeho najlepším žiakom.
.. Platón ťažko niesol Sokratovu smrť. Cítil odpor k Aténam, opustil ich, odišiel na juh do
Megary, odkiaľ
3x podnikol cestu na Sicíliu. Tu sa 3x pokúšal do praxe uviesť myšlienky
ideálneho štátu, ale neúspešne.
.. Ako 40 ročný sa vracia späť do Atén a tu zakladá školu - Akademia (názov je odvodený
od Akademovho hája pri Aténach). Jeho život sa dá zhrnúť do 3 období:
a) obdobie mladosti - nadväzuje na Sokrata, zaujíma sa o politický, verejný život, kritizuje
sofistov
b) obdobie stredného veku - v tomto období vytvára učenie objektívneho idealizmu a zároveň
vyučuje v Akadémii
c) obdobie staršieho veku - ustupuje z pozície objektívneho idealizmu, obdobie spájania učenia o
ideách s pytagorejskou mystikou čísiel
Tvorba Platóna
.. písal formou dialógu, ktorých hlavnými postavami sú Sokrates, iní filozofi, politici.... 2
diela napísal vo forme monológu - Obrana Sokratova - obhajoba Sokrata pred súdom
a Listy. Názvy diela = mená filozofov.
Diela Charminedes
Eutfron
Protagoras - vedie tu polemiku so Sofistami o tom, čo sú cnosti
Gorgias - venuje sa tu rétorike, cnosti
Kratylos - zaoberá sa pôvodom reči
Kriton - zdôrazňuje tu dôležitosť dodržiavania zákonov
! Faidon - hovorí tu o nesmrteľnosti duše
! Faidros - hovorí o formách duše, láske, kráse
! Politea - ústava, štát, opisuje tu ideálny štát
Teaitetos - poznanie
Symposion - zdôrazňuje túžbu po poznaní, o láske – platonické (netelesná) láska
! Kritias - nedokončil, podáva opis zániku bájnej Atlantídy
! Nomoi - zákony, poopravená koncepcia ideálneho štátu
19
Učenie
.. Kozmogónia – vznik, pôvod sveta, na začiatku všetkého bol Boh stotožnený s ideou.
.. Idea je večná, nemenná. Platón ju nazýva Demiurgos - je to symbolický Platónov Boh tvorca.
.. Táto idea sa podľa neho premietla do látky, látka týmto nadobúda formu. A tak vznikajú
všetky veci.
.. Vznik sveta súvisí s jeho kozmológiou - stavba sveta, tá je dualistická - uznáva 2 podstaty:
okrem sveta materiálnych vecí, ktorý je každú chvíľku iný, musí existovať aj nemenný svet
a to svet ideí, na ktorý sa v procese poznania máme sústrediť:
1) svet ideí - považuje za najvyššiu podstatu, dokonalý vzor pre nižšiu podstatu, tento svet je
nemenný
2) svet vecí - napodobeniny, kópie, odrazy, človek individuálny má ideu ideálneho človeka. Urobil
aj hierarchiu ideí - na samý vrchol postavil ideu dobra.
Gnozeológia
.. Tvrdil, že zmyslový svet nám neposkytuje skutočné poznanie, skutočné poznanie nám
môže poskytnúť iba svet ideí.
.. Poznanie podľa Platóna je rozpomínanie sa na to, čo duša videla vo svete ideí. Duša
pred splynutím s telom bola vo svete ideí.
.. Poznanie je introvertné -je zamerané dovnútra. My nútime dušu, aby si spomenula na to,
čo videla vo svete ideí. Učením, výchovou nemôžeme prísť k úplnému poznaniu, ale iba
k doxe - môžeme prísť iba k pravdepodobnej mienke.
.. Platón popiera tvorivé poznanie človeka, pretože rozumom nemôžeme vytvoriť novú ideu.
.. Idey sú večné.
.. Gnozeológiu vysvetľuje na divadle v jaskyni -ľudia sú pripútaní v jaskyni, nikdy nevideli
svet a poznanie tohoto sveta im umožňujú iba obrazy, tiene, ktoré vidia, keď niekto
prechádza okolo jaskyne. Tento svet je pre nich skutočný - pod tieňmi myslia hmotný svet.
.. Ak sa niekomu podarí oslobodiť, dostať
sa von z jaskyne - do sveta ideí, tak bude najprv
oslepený, ale neskôr by sa nechcel vrátiť do jaskyne späť.
Učenie o človeku
.. Dualistické učenie, hovorí, že človek je spojením smrteľného tela a nesmrteľnej duše.
.. Telo sa pre dušu stáva hrobom.
.. Duša si do tela prináša všetky poznatky, informácie, ktoré videla vo svete ideí. Tieto
poznatky si prináša vo forme potencie - možnosti, preto sú ľudia rôzne nadaní.
.. Vo svete ideí do duše jedného preniká zlato, do druhého striebro, do ďalších bronz, železo.
Ľudia majú rôzne duše, to aké duše majú ľudia ukáže až ich schopnosť učiť sa.
.. Všetkým treba zabezpečiť rovnaké podmienky na výchovu, na vzdelávanie.
.. O všetko sa má starať štát. V 20 a 30 roku života sa robia veľmi prísne skúšky - na nich sa
ukáže, akú dušu má človek. Podľa toho, akú má dušu, také miesto zastáva v jeho ideálnom
štáte.
.. Telo pozostáva z: hlavy, hrude, brucha. Každej časti prislúcha jedna charakteristická
vlastnosť. Každej vlastnosti prislúcha určitá cnosť. Z takýchto zložiek sa skladá aj štát.
20
Zložky duše:
Hlava Rozumnosť múdrosť vládca
Hruď Vôľa odvaha strážnca
Brucho Žiadostivosť miernosť výrobca
.. Podľa neho všetky 3 zložky musia byť
v jednote. Ženy majú taký istý rozum ako muži,
môžu aj vládnuť. Zložky duše:
a) rozumnosť - sídlo v hlave
b) srdnatosť - sídlo v srdci
c) žiadostivosť - sídlo v bruchu, pupku, pečeni
Sociálne + politické názory
.. Platón v diele Politea (Ústava) - zameriava sa na to, aká forma štátu je najvýhodnejšia, ako
by malo byť obyvateľstvo v štáte usporiadané.
.. Platón načrtáva náčrt ideálneho štátu - realistickejšie dielo je Nomoi (Zákony) - vzniklo
v staršom veku - tvrdí, že každý človek má v štáte zastávať také miesto, ktoré mu podľa
prirodzenosti patrí => podľa toho, ktorá zložka duše v človeku prevláda.
Skupiny obyvateľstva v ideálnom štáte
a) skupina výrobcov - živitelia, títo vyrábajú prostriedky pre ostatných -roľníci, remeselníci,
obchodníci. Ich cnosťou je miernosť.
b) skupina strážcov - z 30 ročných ľudí sa vyberú tí najodvážnejší a tí sa stávajú vojakmi, vojaci
vykonávajú dozor nad výrobcami. Ich cnosťou je odvážnosť, statočnosť.
c) skupina vládcov - tí, ktorí sú už vládcami vyberú z najmúdrejších vojakov tých najmúdrejším a
títo ďalších 20 rokov študujú filozofiu - z toho 5 rokov teoreticky a 15 rokov prakticky. V 50
roku života sa môžu stať vládcami. Ich cnosťou je múdrosť. Tvrdí, že vládcom sa stáva ten, kto na
to má a nie syn (nie je to dedičná funkcia). Skupina strážcov a vládcov by nemali mať majetok a
rodinu.
.. výchovu sa má starať štát. Je dôležité, aby výchova nebola ponechala na jednotlivcovi.
.. Štát je predchodca materských škôlok. Štát mužom vyberá biologicky najvhodnejšie
partnerky na plodenie detí.
.. V diele Zákony poopravil svoju koncepciu ideálneho štátu a tvrdí, že všetci môžu mať
majetok a rodinu.
.. Aj ženy majú rovnaké právo na vzdelanie. Ich sloboda je obmedzená tým, že majú rodiny.
Obidve diela sa zaoberajú najlepšou formou štátu.
.. Za najlepšiu formu považovala aristokraciu a úplne odmietal demokraciu.
21
Aristoteles
.. Narodil sa v roku 384pnl, zomrel v roku 322pnl, žil v 4st.pnl.
.. Narodil sa v Stageire na macedónskom kráľovskom dvore ako syn lekára u macedónskeho
kráľa Amyntasa.
.. Aristoteles mal dobrú výchovu, vzdelanie. Ako 17 ročný sa dostal do Atén, stretol sa tu
s Platónom a stal sa jeho žiakom. 20 rokov bol žiakom Platónovej Akadémie.
.. Najprv boli dobrí priatelia, ale neskôr ich vzťahy ochladli. Platón Aristotela neurčil za
svojho nástupcu v Akadémii.
Výrok1 (Aristoteles): “Platón mi je priateľom, ale ešte väčším priateľom mi je pravda.”
Výrok2 (Diogénes Laertský): “Aristoteles nás odkopol tak, ako to robí mladé žriebä svojej
materi”.
.. Po Platónovej smrti Aristoteles veľa cestoval.
.. Odišiel do Assu (severozápad Malej Ázie), kde ho pozval bývalý spolužiak Hermias. Ten
sa stal neskôr diktátorom. Aristoteles sa oženil. Vzal si ženu Pythiu. Strávil tu 2 roky.
.. Po 2 rokoch zvrhli vládcu, odchádza do Mytilény, na ostrov Lesbos.
.. Potom odchádza na pozvanie Filipa Macedónskeho na macedónsky dvor a stáva sa
vychovávateľom budúceho Alexandra Veľkého. A
.. ristoteles sa stal najlepším priateľom Alexandra. Filip Macedónsky je zavraždený a k moci
sa dostáva Alexander. Vtedy sa začal vzťah medzi Aristotelom a Alexandrom ochladzovať.
Aristotelovi sa nepáčilo Alexanderovo veľmocenské snaženie a nepáčila sa mu orientálna
nádhera, ktorou sa Alexander začal obklopovať.
.. Aristoteles odišiel do Atén. V Aténach vytvoril školu Lykeión - sám ju založil (obdoba
dnešného lýcea).
.. Bola to peripatetická (spôsob prechádzania) škola. Bola to taká škola, kde robili aj
výskumnú činnosť.
.. Táto činnosť Aristotelovi trvala 12 rokov. Zhotovil tu obrovskú knižnicu - sem zhromaždil
ústavy vtedy známych štátov. Zhromaždil okolo 160 ústav. Urobil tu zbierku rastlín a
živočíchov. Bol jeden z prvých, ktorý pitval živočíchov. V Aténach nemal veľmi dobré
postavenie. Atény pociťovali nevraživosť voči Alexandrovi Macedónskemu.
.. Po smrti Alexandra Macedónskeho sa táto nevraživosť vystupňovala.
.. Atény obvinili Aristotela z bezbožnosti. Aristoteles nechcel, aby sa Atény druhýkrát
previnili voči filozofii a preto odišiel (utiekol) z Atén na majetok svojej matky na Chalkidy.
.. Trpel tu žalúdočnými ťažkosťami. Sám vypil čašu s jedom a po niekoľkých mesiacoch
strávených na tomto majetku zomiera. Aristoteles je najväčší systematik v duchovných
dejinách. Napísal najviac diel.
Tvorba Aristotela
.. diela, ktoré napísal sa dajú rozdeliť do 2 základných oblastí:
a) diela pre školu -ťažko pochopiteľné, suché, ťažkopádne, podobné lexikónu
(Etoka nikomachova, Metafyzika)
b) diela pre verejnosť - tých je menej, majú formu dialógu
.. Jeho diela rozdelil Andronikos Rhodský – čistá filozofia METAFYZIKA.
22
.. V jeho dielach sa spája: všeobecné s konkrétnym praktické s ideálnym
Filozofiu delil na:
1) teoretickú - matematika, fyzika, metafyzika
2) praktická - ekonomika, etika, politika, poetika
.. Osobitné miesto zastávala logika - Aristoteles je jej tvorca.
.. Bez akýchkoľvek zmien sa využívala až do 19 st.
.. Prínos Aristotela je v oblasti: metafyziky, logiky, fyziky a kozmológie, učenie o duši, štáte,
etika.
Spojky: konjugácia
disjunkcia
ekvivalencia
implikácia
negácia
.. Kategória – sú najvšeobecnejšie pojmy, ktoré už ďalej nejdu zovšeobecniť.
Učenie o podstate
.. Súvisí s vplyvom jeho otca, ktorý bol lekár (konkrétne je skutočné), vplyv Platóna všeobecná
idea je skutočná.
Filozofia zlatej strednej cesty
.. Neexistuje nič konkrétne, ktoré by nemalo v sebe niečo všeobecné. Neexistuje všeobecné
bez konkrétneho. Idea neexistuje nezávisle odtrhnutá od veci, ale je ich súčasťou. Pr.:
Rado – muž – človek – cicavec – živočích – organizmus – hmota (duša).
.. Všeobecné v konkrétnom zisťujeme induktívne a konkrétne vo všeobecnom deduktívne.
Podľa Aristotela všetky veci sa skladajú z látky - hyle, a formy, tvaru - morfe, eidos.
.. Pohyb sa Aristotelovi javil ako nadobúdanie tvaru. Jeho predstava o pohybe je teleologická
(účelová). Entelechia - vnútorný princíp.
Vznik vecí má 4 príčiny:
1) látka - možnosť
2) formálna - látke dávame formu ( idea v hlave, stavebný plán )
3) pôsobiaca - počiatok zmeny ( stavbár....)
4) účelová - všetko čo sa deje vo svete má účel.
Teleológia – všetko na svete má svoj účel.
23
Fyzika
.. Svet podľa Aristotela je usporiadaný vertikálne, na jeho vrchu je prvý hýbateľ.
.. Svet je ohraničený, priestorovo vymedzený. V jeho strede sa nachádza Zem, pretože je
tvorená zo 4 živlov - zem, voda, vzduch, oheň. Zem je na prirodzenom mieste. Živly sú
ťažké a Zem stiahli do stredu.
.. Medzi Zemou a mesiacom sa nachádza sublunárna sféra (podmesačný svet). Všetko čo sa
deje vo vesmíre, sa uskutočňuje v sublunárnej sfére.
.. Nad sublunárnou sférou je nadlunárna sféra.
.. Všetky telesá sú zložené z éteru. Éter je ľahký, preto sú tieto telesá ďalej od Zeme. Éter je
dokonalá látka. Nasleduje sféra stálic, svet ohraničuje prvý hýbateľ, svet je ohraničený.
.. Aristoteles urobil hierarchiu prírodných javov podľa dokonalosti.
.. Najnižší stupeň -čistá látka, ako možnosť, neorganické telesá, rastlinstvo -rastlina
vegetatívna duša - zabezpečuje látkovú výmenu, živočíšstvo, zmyslová duša -
zabezpečuje pociťovanie, vnímanie, pohyb, človek -rozumová zložka duše, dokonalejší
stupeň sú nebeské telesá, vrchol všetkého je 1 hýbateľ.
Rozum
a) činný - nepotrebuje k činnosti podnety z vonku.
b) receptívny – trpný, prijíma všetky informácie
Praktická filozofia
Etické názory
.. Aristoteles etiku zaraďoval medzi praktickú filozofiu, etika sa zaoberá dobrom jednotlivca.
.. Každý človek by sa mal snažiť dosiahnuť dobro.
.. Za najvyššie dobro považuje blaženosť - eudaimóniu. Aby sme dosiahli blaženosť, musíme
byť poučení o cnostiach. Cnosti nám umožňujú rozoznať, čo je dobré.
.. Cnosť sa nachádza medzi 2 krajnosťami:
a) zbabelosť
b) nerozvážna smelosť, hazard
.. Cnosť je stred medzi 2 krajnosťami. Cnosti sú:
a) etické - štedrosť, skromnosť, striedmosť, spravodlivosť
b) dianoetické - umenie, rozumnosť, vedenie
.. Aristoteles rozlišoval 3 typy životov - podľa toho, kde človek vidí
blaženosť:
1)
rozkošnícky - zmysel života videli v rozkošiach, vedú ho nevzdelanci, majú
obmedzený intelekt, blaženosť
vidia v povrchovej stránke života (dobré
jedlo, oblečenie…)
2) politický - vedú ho ľudia s rozvinutým intelektom, snažia sa o kariéru, o moc
3) teoretický život - vedú ho ľudia s rozvinutým intelektom, títo ľudia nepozerajú len
na osobné blaho. Problémy riešia do hĺbky v mene celého ľudstva.
24
Politika
.. Zaraďuje ju medzi praktickú filozofiu, hovorí, že keď sa etika zaoberá dobrom jednotlivca,
tak politika sa zaoberá dobrom štátu. Keď
sme pred dilemou - dobro štátu alebo dobro
jednotlivca, uprednostníme dobro štátu.
.. Názory vysvetľuje v diele Politika, zaraďuje ju medzi praktickú filozofiu. Aristoteles je
tvorcom výroku človek je zoon politikon - tvor spoločenský.
.. Nerovnosti v štáte sú prirodzené. Štáty delí na:
a) správne druhy štátov - tie, ktoré zabezpečujú všeobecný prospech, sem zaraďuje:
monarchiu (vláda panovníka v prospech celku),
aristokraciu (vláda šľachty),
Politea (nesebecká vláda väčšiny)
b) nesprávne druhy štátov - tie, ktoré neusilujú o všeobecný prospech:
tyrania (despotická vláda),
oligarchia (vláda malej skupiny, presadzuje záujmy bohatých, majetných),
demokracia (vláda väčšiny, sebecká vláda)
.. Obraz ženy - povedal, že ženy sú menejcenné tvory, sú nedokonalým mužom, ich rozum je
menší ako rozum muža, žena sa musí mužovi podriadiť, ako v rodine, tak aj v štáte. Otroci
sú živé nástroje.
25
Helenizmus
.. Rozvíja sa v 4st.pnl, keď Grécko stratilo svoju národnú samostatnosť, až do 4st.nl.
.. Doznieva ešte v 5, 6st.nl, kedy v roku 529 - bola zatvorená
.. Platónova Akadémia Justiniánovym dekrétom a začína sa rozvíjať stredoveká filozofia
učením Aurelia Augustína na troskách Alexanderovej ríše, ktorá sa po jeho smrti rozpadla
na 3 časti. Grécko patrilo pod nadvládu Macedónska.
.. Do popredia sa dostáva otázka postavenia človeka v neistých časoch.
.. Učenia tohto obdobia sa zaoberajú etikou.
.. Vzniká veľké množstvo škôl: stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus, eklekticizmus,
novopytagoreizmus, novoplatonizmus.
Stoicizmus
.. Od slova stoa pokile - pestré stĺporadie.
.. Predstavitelia sa stretávali na verejných aténskych kolonádach - stĺporadie. Stĺpy boli
vyzdobené maľbami.
.. Hovorili, že človek má vo všetkom zachovávať pokoj, apatiu. Zakladateľom je Zenón
z Kitia na Cypre. Raz sa plavil, loď stroskotala, tak sa dostal do Atén. Tu sa dostáva pod
vplyv Kýnickej školy.
.. Predstavitelia:
1) starší stoici: Kleanthes z Assu, Zenón, Chryssipos zo Solov
2) strední stoici: Poseidonios, Panaitios
3) mladší stoici: Seneca, Marcus Aurelius (Rozhovory so sebou samým)
Epiktetos z Frýgie - niččo je vonkajšie sa nás netýka, všetko
závisí od nášho vnútra (bol otrokom)
Učenie
.. filozofia je veda o veciach božských, prírodných, ľudských. Všetko na svete sa skladá z 2
princípov:
a) látka - pasívny princíp
b) sila - aktívny princíp - všetko uvádza do pohybu.
Svet je menlivý, zmeny sú cyklické. Filozofiu prirovnávajú k záhrade, základné
časti sú:
a) logika - ohraničuje, príkladom je pôda (v záhrade je to plot)
b) fyzika - pôda
c) etika - plody
.. Cieľom je dosiahnuť
blaženosť, eudaimóniu, môžeme ju dosiahnuť len vtedy, keď
budeme žiť
v súlade s prírodou, rozumom, keď chceme dosiahnuť dobro musíme si
stanoviť cnosti, ktoré nás privedú k dobru.
26
.. Existujú 4 základné cnosti:
a) umiernenosť
b) statočnosť
c) spravodlivosť
d) rozumnosť
.. Máme v praktickom živote presadzovať
pokoj, apatiu, hlásajú elimináciu všetkých vášni,
vzrušenia, pretože nie sú potrebné k životu - sú to ľahostajné adiafory.
.. K životu sú potrebné iba 4 základné cnosti.
.. Zlo znamená, že človek nežije v súlade s rozumom. Všetko sa deje na základe
nevyhnuteľnosti, náhoda podľa nich neexistuje.
.. Výrok: “Zbytočné je sťažovať sa na núdzu, keď nám na dvere klope osud.
”
Názory na štát
.. Štát je ľudské bremeno, ktoré by sa malo odstrániť, hlásajú všeobecnú lásku medzi ľuďmi,
ktorá stiera úplne všetky hranice => predchodcovia kresťanstva.
.. Sú humanisti, kozmopoliti.
.. Keď existuje zlo, tak preto, lebo človek nežije v súlade s rozumom.
.. Otroci sú ľudia nerozumní a do svojho stavu sa dostali svojou nerozumnosťou, nežili
v súlade s rozumom.
.. Pojem humanizmus zaviedol Cicero. Seneca povedal, že človek je človeku posvätný.
27
Epikureizmus
.. Zakladateľom je Epikuros, založil školu v záhrade => Epikurova záhrada.
.. Filozofov, ktorí tam chodili, nazývali záhradními filozofmi. Mali sem prístup ženy aj otroci.
.. Nad vchodom do záhrady bolo napísané: “Cudzinec, tu ti bude dobre, tu je rozkoš
najvyšším dobrom”.
.. Vychádzali z atomizmu. K základným vlastnostiam atómov pridali ešte tiaž.
.. Epikurovci tvrdili, že atómy majú svoj vlastný individuálny pohyb. Tento pohyb spôsobuje
odchýlku od smeru.
Poznanie
.. Vnímame iba odtlačok vecí, ktoré veci zanechávajú vo vzduchu (vplyv atomizmu).
Etika
.. Cieľom je šťastný blažený život. Filozofia pomáha človeku zbaviť sa útrap, bolestí.
.. Filozofia presviedča ľudí, že sú pánmi svojho osudu, čiže majú slobodnú vôľu,
nepodliehajú ani božským, ani prírodným zákonom.
.. Filozofia je podľa nich lekárnička, tá obsahuje 4 lieky, ktorými ľuďom pomáha:
1) Bohov sa netreba báť, tvrdia, že bohovia svet nestvorili, nezasahujú doň a o ľudské
záležitosti sa nestarajú.
2)
Smrti sa netreba báť, pomáhajú človeku zbavovať sa strachu zo smrti. Smrť je prirodzená,
pokiaľ sme tu, vôbec sa nás netýka, smrť je stav večného pokoja. Tvrdili, že človek je
smrteľný, smrťou sa rozkladá aj duša.
3) Dobro sa dá dosiahnuť, učili ľudí ako sa dá dosiahnuť dobro -keďčlovek žije v súlade
s rozumom, pozná cnosti, volí slasti a nie strasti.
4) Zlu sa dá vyhnúť - keď nežijeme v súlade s rozumom, keď žijeme v súlade s rozumom,
vyberáme si dobro a zlu sa vyhýbame.
.. Epikuros hlása múdre užívanie života.
.. Výrok: “Nemožno žiť príjemne, ak nežijeme rozumne, čestne a spravodlivo”
.
.. Cieľom života je šťastie (hedoné), stotožňuje s dobrom => hedonistický spôsob života.
.. Šťastie podľa Epikura je pocit rozkoše, ktorý trvá čo najdlhšie.
Uznáva
a) telesné rozkoše - intenzívnejšie, trvajú krátko
b) duchovné rozkoše - zriedkavejšie, dlhšie sa uchovávajú v pamäti
.. Máme sa sústrediť
na duchovné rozkoše. Máme krotiť túžby po zmyslových rozkošiach,
krotiť ich máme rozumom.
Rozlišujeme túžby
1) prirodzené, nevyhnutné - jedlo
2) prirodzené, ale nie nevyhnutné - túžba po dobrom jedle
3) ani prirodzené, ani nevyhnutné - túžba po sláve
28
.. Zdôrazňovali rozum, pretože v živote sa striedajú veci príjemné a nepríjemné. Treba
rozumom tento dopad korigovať. Výslednú rozkoš treba porovnávať s vedľajšími účinkami
(čokoláda - bolenie brucha). Hovorili, aby sme žili tajne a skryte.
Diela Epikura:
List Herodotovi
List Menoikeovi
Hlavné články učenia
Vatikánske gnomologión
Sociálne názory
.. Spravodlivosť sama o sebe neexistuje, má význam len vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi, najviac si cenili priateľstvo.
Novoplatonizmus
.. Na novoplatonizmus neskôr nadväzuje stredoveká filozofia, vychádza z Platónovej
filozofie, sú tu prvky stoicizmu, skepticizmu.
.. Zakladateľom je Ammonios Sakkás z Alexandrie, najvýznamnejším predstaviteľom je
Plotinos (204 - 270nl), sám nič
nenapísal, všetko sa zachovalo len vďaka jeho žiakovi
Porfýriovi, ten napísal 6 kníh, každá obsahuje 9 rozpráv, odtiaľ pochádza názov Enneady
(deviatky).
.. Plotinos sa narodil v Egypte, po štúdiách prichádza do Ríma, kde sa snaží uskutočniť
myšlienky Platónovho ideálneho štátu, ale neuspel.
.. Chcel založiť mesto filozofov -Platonopolis.
Učenie o svetoch
.. Hovorí, že všetko má spoločný božský základ, z neho všetko vzniklo.
.. Neexistuje svet materiálnych vecí a svet ideí, ako tvrdí Platón.
.. Všetky formy bytia a podoby sveta chce odôvodniť
z jednotného božského základu,
ktorý nazýva Jedno.
.. Jedno je absolútne, dokonalé, základ božskej existencie, hovorí o ňom ako o kráse, dobre,
pravde. Z Jedna vyžarujú (emanujú) jednotlivé súcna, Plotinos urobil ich hierarchiu:
1) duch - súhrn všetkých ideí
2) duševné svety - jednotlivé
duševné svety
3) jednotlivé duše
4) hmota - zlo
.. Plotinos hovorí, že Jedno nie je dostupné zmyslovému poznaniu, aby sme Jedno spoznali,
musíme očistiť dušu a dostať sa do stavu extázy => mystická skúsenosť.
.. Bol niekoľkokrát v stave klinickej smrti, preto mal názor o mystickej skúsenosti.
29
Skepticizmus
.. 4st.pnl – 3st.nl.
Od slova skeptoma (rozhliadať sa, oboznamovať sa, byť v rozpakoch). Skeptici hlásajú
zdržanlivosť pri vynášaní konečných záverov, sú opatrní, pochybovační…
Zakladateľom je Pyrrhón z Elidy
.. Predstavitelia: Sextus Empiricus
Ainesidemos
Aknesilaos
Karneádes
Cicero
Učenie
.. Uznávajú, že svet objektívne existuje, že na nás pôsobí, a vyvoláva zmyslové vnemy.
.. Všetci majú toto uznávať, nemáme sa snažiť
o pochopenie podstaty veci: “Skeptici hlásali,
že šťastný môže byť len ten, kto rezignuje na teoretické poznanie sveta.”
.. Zdržovanie sa úsudku - epoché.
.. Známy je Ainesidemos svojim učením o trópoch - sú to tvrdenia, ktorými sa dokazuje
nepoznateľnosť pravdy.
.. Skeptici boli agnostici (tvrdili, že svet je nepoznateľný). Existuje 10 trópov:
1) rozdielnosť živých organizmov - všeobecne
2) rozdielnosťľudí
3) odlišnosť zmyslových orgánov - napr. jablko - každý zmysel poskytuje iný poznatok
4) rozdielne subjektívne stavy - telesné (vek, zdravie), duševné (nálada)
5) vplyv vzdialenosti, polôh, postavenia
6) nemožnosť vnímať veci bez pôsobenia ďalších faktorov - napr. jablko na Slnku, pri
Mesiaci
7) odlišné kvality a kvantity - látka v malom množstve - liek, vo veľkom - jed
8) relatívnosť medzi vecami - hore - dole, vľavo - vpravo
9) častosť a riedkosť dojmov - hviezdy - kométa
10) rozdielnosť mravov, zákonov, náboženstiev, obyčajou
=> nemožnosť pravdivého poznania
