Doplnkový materiál k základom práva - Štruktúra právneho systému 1. časť
Štruktúra právneho systému 1. časť
Pojem štruktúra právneho systému
- charakter siete väzieb medzi právnymi normami a spôsob usporiadania právnych noriem v rámci systému
- je formovaná charakterom vzájomných väzieb medzi normami, ktoré vytvárajú charakteristickú architektúru každého PS
- tieto väzby sú relatívne stabilné (invariantné) a pre daný systém charakteristické.
- sieť väzieb, charakter väzieb medzi normami a spôsob usporiadania noriem v rámci systému sú určené vnútornými charakteristickými znakmi PN
- väzby medzi normami právneho systému sú determinované (určené):
a) stupňom právnej sily normy
b) predmetom jej regulácie
c) obsahom a formou jeho vyjadrenia
d) funkciou normy- napr. striktné normy: zaisťovať rovnosť pred zákonom a zabezpečiť legálnu a rozdeľujúcu spravodlivosť , ich pendantom sú ekvitálne normy: zaistiť vyrovnávaciu a etickú spravodlivosť
e) metódou realizácie normy
f) vzťahom medzi rôznymi prameňmi práva
g) inými činiteľmi: jazykom práva, spôsobom vyjadrenia zákazov, príkazov a dovolení
Triedy ( druhy) právnych noriem
hierarchia PN – usporiadanie PS na základe právnej sily N, ktorá je výrazom právomoci a kompetencie
príslušného normotvorného štátneho orgánu a ktorá určuje jeho postavenie v existujúcej
štruktúre štátnej moci
- N VPS je vždy výsledkom normotvornej činnosti orgánu, ktorý má v hierarchii štruktúry štátnej moci vyššie postavenie než orgán, ktorý prijíma N NPS
- N VPS je základom záväznosti N NPS
- N VPS nemôže zrušiť N NPS
- normu určitej právnej sily zruší len norma tej istej alebo vyššej právnej sily
- N VPS určuje aj obsah N NPS → v právnom systéme existuje určitá vnútorná jednota
- PN vyjadrované normatívnymi právnymi aktami, ktoré v parlamentnej republike prijíma najvyšší štátny orgán ŠM, sú normami VPS, v pomere k normám NPS, ktoré vyjadrujú normatívne právne akty najvyšších orgánov štátnej správy, t.j. vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
1. Primárne (pôvodné) a sekundárne (odvodené) právne normy
a.) primárne právne normy:
- prijímajú orgány štátnej moci s uznášanou právomocou, t.j. orgány so zákonodarnou a ústavodarnou
právomocou, vrátane ľudového hlasovania o návrhoch zákonov, a prijímajú ich aj orgány miestnej
samosprávy
- sú normami orgánov štátnej moci, občanov a ich volených zástupcov
- primárnosť noriem sa navonok prejavuje najmä:
a) druhom právomoci štátnych orgánov, ktoré ich vydávajú
b) pôvodnosťou právnej úpravy, keďže ich obsahom sú v rámci ústavy akékoľvek spoločenské vzťahy, ktoré je možné a účelné upraviť zákonmi alebo inými primárnymi normami
c) vyšším stupňom právnej sily; univerzálne primárne právne normy sa v porovnaní so sekundárnymi normami vždy vyznačujú vyšším stupňom právnej sily
d) názvoslovím, ktoré ich spravidla zreteľne odlišuje od sekundárnych právnych noriem
- sú prejavom suverenity ľudu, ktorý reprezentujú orgány štátnej moci zložené z volených zástupcov ľudu (parlament, obecné alebo miestne zastupiteľstvo), prípadne priamo voliči.
b.) sekundárne právne normy:
- prijímajú orgány štátnej správy na vykonanie primárnych právnych noriem
- obsahom sekundárnych noriem nemôže byť nič, čo je obsahom primárnych noriem
- ich prijímanie sa musí uskutočňovať len na základe a v medziach primárnych právnych noriem
a pritom slúžiť účelom ich vykonania
- prijímajú ich výkonné štátne orgány, ktoré vykonávajú :
- vôľu občanov vyjadrenú v referende alebo
- vôľu ich zástupcov vyjadrenú v ústave., ústavných zákonoch a zákonoch a na lokálnej úrovni v samosprávnych nariadeniach orgánov miestnej samosprávy
- prijímajú ich orgány s výkonnou právomocou, vláda, ministerstvá
- sú obsahom nariadení vlády, vyhlášok, opatrení, výnosov a správnych nariadení orgánov miestnej štátnej správy
- nazývajú sa aj vykonávacími právnymi predpismi
2. Blanketové a odkazujúce právne normy
a.) blanketové normy:
- súčasť primárnej PN
- pomocou nich sa uskutočňuje vydávanie sekundárnych noriem na základe primárnych noriem
- osobitný druh blankety – splnomocňujúca blanketa - obsahuje splnomocnenie na vydanie sekundárnej PB
t.j. delegáciu na vydanie vykonávacieho právneho predpisu alebo predpisov obsahujúcich sekundárne
normy
- splnomocnenie na vyjadrujúce delegáciu na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, ktorý obsahuje sekundárne normy, môže byť iba súčasťou zákona, obsahujúceho primárne normy
- delegácia nemôže byť súčasťou sekundárnych noriem
- subdelegácia – odporuje základným zásadám vzťahov medzi primárnymi a sekundárnymi normami, ktoré sú určené vzťahmi medzi orgánmi štátnej moci a orgánmi štátnej správy
- splnomocňujúce ustanovenie – ustanovenie primárneho aktu
- blanketa obsahujúca splnomocnenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu
- blanketové normy – odkazujú na iné normy, ktoré v čase prijatia a vydania primárnej normy obsahujúcej blanketu ešte nie sú vydané, keďže ich vydanie nemôže predchádzať vydaniu primárnej normy, zakladajúcej pr. dôvod vzniku sekundárnej N
b.) odkazujúce právne normy:
- vždy odkazujú:
a.) na platný a určitý (konkrétny) normatívny právny akt alebo
b.) na konkrétne určenú právnu normu, ktorá sa môže nachádzať :
- v tom istom pr. predpise ( tzv. vnútorný odkaz)
- i inom normatívnom právnom akte ( tzv. vonkajší odkaz)
c.) prípadne na platné a určité (konkrétne) usporiadanie normatívneho právneho aktu
- odkazy na iné normy sa používajú najmä preto, lebo v právnych predpisoch sa nemajú preberať ustanovenia iných normatívnych právnych aktov
3. Generálne (ius generale) a špeciálne (ius speciale) právne normy
- je to delenie podľa stupňa, miery všeobecnosti vyjadrenia predmetu právnej normy, t.j. toho, čo má byť (
dispozícia) vo vzťahu k povinnostným subjektom a podmienkam ( hypotéza)
- každá norma je všeobecná, pokiaľ ide o spôsob vymedzenia jej dispozície a hypotézy, avšak každá norma je zároveň buď generálna alebo špeciálna vo vzťahu k inej norme a stupňu jej všeobecnosti
- čím je N všeobecnejšia, tým je jej životnosť dlhšia
- čím je N špeciálnejšia, tým je jej životnosť kratšia
- treba sa vyvarovať aby:
- špeciálne normy mali kauzistický charakter
- generálne normy nestratili schopnosť regulovať určitý druh spoločenských vzťahov a správania
4. Univerzálne a lokálne normy
- podľa rozsahu teritória na ktorom normy pôsobia
a.) univerzálne právne normy - pôsobia na celom teritóriu štátu
b.) lokálne právne normy - pôsobia len na určitej časti tohto teritória
Toto delenie je relatívne a relačné. To znamená, že na otázku, či určitá norma je univerzálna alebo lokálna, možno dať odpoveď len v rámci konkrétnej formy štátu a s podmienkou, ak obe normy postavíme vedľa seba.
Federálne právo a právo členských štátov federácie
Vzťah federálneho a republikového práva je určený vymedzením kompetencie medzi federáciou a republikami. Otázka rozdelenia kompetencií je vecou chápania suverenity, zvrchovanosti. Vo federácii je zvrchovanosť rozdelená medzi federáciu a členské štáty tým spôsobom, že členské štáty delegujú časť svojej zvrchovanosti federácii, zvyčajne v oblasti výstavby spoločných vecí a meny.
V rámci právneho systému federácie pôsobí :
- federálne (spolkové) právo, ktoré je výsledkom normotvorby orgánov federácie
- republikové právo, ktoré je výsledkom tvorby práva orgánov republík (členských štátov federácie, únie)
Federálne právo tvoria právne normy v oblasti výlučnej kompetencie federácie, ale aj normy, ktoré patria do spoločnej kompetencie federácie a republík
Obdobne republikové právo tvoria právne normy, ktoré sú výsledkom výlučnej kompetencie republík, ale aj spoločnej kompetencie s federáciou.
Problém vzťahu federálneho a republikového práva riešili vo svojej histórii aj USA, keď vstúpili do obdobia systému duálnej federácie. Počínajúc jedným z najznámejších rozhodnutí najvyššieho súdu Spojených štátov na čele s Marshallom vo veci Marbury v. Madison v roku 1804, ako aj vo veci Fletcher v. Peck a uplatňovaním 13., 14., a 15. Dodatku k ústave, sa americký federalizmus postupne transformoval. Dopomohla k tomu najmä Marshallom federalisticky koncipovaná súdna moc. Duálny federalizmus sa neskôr pretransformoval na tzv. kooperatívny federalizmus, ktorý charakterizuje narastanie autority federácie, prejavujúcej sa vo zvyšovaní právomoci prezidenta a federálnych orgánov štátnej správy, vo význame federálnych súdnych doktrín v oblasti základných práv a slobôd, súdneho procesu.
5. a.) prikazujúce b.) zakazujúce c.) dovoľujúce
- zákazy, príkazy a dovolenia, ktoré sú významom právnych noriem, vyjadruje normotvorca pomocou operátorov normotvornosti
- spravidla sa uvádzajú tri operátory či mody (druhy) normotvornosti: príkaz, zákaz a dovolenie
- z hľadiska štruktúry právneho systému je dôležité, že s každým dovolením korešponduje určitá právna povinnosť vyjadrená príkazom alebo zákazom
- príkaz alebo zákaz vždy implikuje aj dovolenie, pretože správanie, ktoré nie je prikázané alebo zakázané je vždy dovolené
6. Riadne a mimoriadne právne normy
a.) riadne normy
- obsahujú právnu úpravu, ktorá zodpovedá proklamovaným všeobecným zásadám právneho systému
vrátane zásady rovnosti a rovnoprávnosti
b.) mimoriadne normy
- obsahujú právnu úpravu len pre určitú skupinu alebo triedu osôb (privilegium personae)
vecí či právnych pomerov (privilegium causae),
ktorá sa vymyká zo všeobecných zásad právneho systému, t.j. z riadnych noriem (ius commune).
- tieto privilégiá môžu predstavovať:
a) zlepšenie, výhodu oproti ius commune (beneficia iuris), čiže zvýhodnenie osôb alebo právnych pomerov (sociálne zabezpečenie a nemocenské poistenie...)
b) zhoršenie, nevýhodu oproti ius commune (maleficia iuris), čiže znevýhodnenie určitých osôb alebo právnych pomerov
7. Verejné a súkromné právo, odvetia práva
a.) normy verejného práva:
- Ulpianus: „Verejné právo je to, ktoré vyjadruje záujmy štátu.“
- právne vzťahy založené na subordinácii
- právo komunity (štátu) a jej vlastníctva
- celok, ktorý vytvoril štátu
- normy sú prikazujúce a zakazujúce
- normy podporujú záujmy celku
- kategorické, kogentné normy – vyjadrujú príkazy, zákazy, povinnosti
- založené na vzťahoch nadradenosti a podriadenosti
- štát je vždy ako nadradený subjekt
- viažu vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu na právny akt štátneho orgánu, ktorého právne účinky nastávajú nezávisle od vôle adresátov
- základné odvetvia u nás:
- štátne ( ústavné ) P
- správne ( administratívne ) P
- finančné P
- právo sociálneho zabezpečenia
- trestné P
b.) normy súkromného práva:
- Ulpianus: „ súkromné právo je to, čo vyjadruje záujmy jednotlivca)
- právo jednotlivca a jeho rodiny
- normy sú dovoľujúce
- normy podporujú záujmy jednotlivca
- normy majú charakter dispozitívny
- štát je vždy len ako jeden zo subjektov práva
- právne vzťahy založené na princípe rovnosti
- normy viažu vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov prevažne na právne úkony súkromných osôb
- základné odvetvia:
- občianske P
- rodinné P
- obchodné P
- pracovné P
- medzinárodné právo súkromné
Transformácia slovenského práva
Komunistický (socialistický) právny systém nepozná delenie práva na verejné a súkromné, pretože jeho základnou črtou je potlačenie súkromného práva. Všetky oblasti práva nadobúdajú charakter verejného práva. Záujem štátu je na prvom mieste a záujem jednotlivca nie je dôležitý, pretože je akoby vyjadrený záujmom štátu. V súčasnosti sa však náš právny systém rozvíja na nových základoch.
Transformácia verejného práva
Základné oblasti slovenského právneho systému už prešli transformáciou. Začiatky transformácie sú spojené s existenciou federálneho práva, a najmä s ústavným právom, ktorého vývoj dosiahol významný bod najmä prijatím Listiny základných práv a slobôd (9.1.1991) a ústavného zákona o Ústavnom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (27.2.1991).
Poslednou etapou transformácie ústavného práva je tvorby ústavného práva Slovenskej republiky, ktorá sa odvíja z Ústavy Slovenskej republiky nadväzujúcej na ústavný vývoj federácie, osobitne na Listinu základných práv a slobôd.
Významnou transformáciou prechádza správne právo najmä v spojení so zavedením miestnej samosprávy a prijatím zákona o obecnom zriadení, ako aj finančné, pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia.
Vývoj posledných rokov sa významne dotkol aj trestného práva, ktorý predstavujú zmeny spojené napríklad s prijatím zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (č. 557/1991 Zb., č. 177/1993 Z.z.) a zákonov, ktoré upravili trestné konanie (č. 588/1991 Zb., č. 178/1993 Z.z.), výkon trestu odňatia slobody.
Oproti minulosti sa zásadne zmenilo postavenie súdov v štruktúre štátnej moci, ako aj ich úlohy. Na súdy sa preniesla agenda vo veciach obchodného práva a preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych súdov.
Transformácia súkromného práva
Významnou transformáciou prešlo aj občianske právo, ktoré sprevádzal návrat k tradíciám súkromného práva. Funkciou občianskeho práva je ochrana osobnosti a vlastníctva, regulácia majetkových vzťahov a vzťahov vyplývajúcich z práva na ochranu osôb.
Koncentrovaná kodifikácia znamená, že občiansky zákonník by najmä z hľadiska svojej všeobecnej časti, ako aj všeobecne záväzkovej časti i úpravy ochrany osobnosti, vlastníctva a pod. pôsobil ako základná norma pre všetky oblasti súkromného práva. Pri koncentrovanej kodifikácii by preto v rámci kódexu došlo aj k integrácii rodinného práva, medzinárodného práva súkromného, práva duševného vlastníctva, súkromnoprávnych noriem zákonníka práce, ako aj iných oblastí súkromného práva.
