Doplnkový materiál k základom práva - Štruktúra právneho systému 2. časť
Štruktúra právneho systému 2. časť
8. Kogentné (kategorické) a dispozitívne právne normy
a.) kogentné normy:
- ustanovujú variant správania, ktorý je záväzný a nemeniteľný
- realizujú sa spôsobom, ktorý stanovuje právny predpis
- ich uplatnenie nie je možné vylúčiť alebo zmeniť prejavom vôle
- uplatňujú sa bezpodmienečne
- nazývané aj normy imperatívne, donucujúce
b.) dispozitívne normy:
- ustanovujú variant správania, ktorý subjekty práva môžu, avšak nemusia použiť, takže zákonodarca im
priznáva právo určiť si záväzný variant správania dohodou, zmluvou inak než ustanovuje variant
správania právna norma podobne pre prípad, ak sa subjekty práva nedohodnú na zmluvnom variante
- ich realizácia uskutočňuje:
a.) spôsobom, ktorý ustanovuje právny predpis
b.) spôsobom, ktorý určia subjekty práva dohodou:
a. odlišne od podporného variantu, ktorý podporne pre prípad, ak sa subjekty nedohodnú, ustanovil inak právny predpis
b. takisto ako ustanovuje podporný variant vyjadrený v právnom predpise
c. pretože právny predpis nestanovil nijaký podporný variant správania
- nazývajú sa aj podporné normy, pretože podporne pre prípad stanovujú určitý variant povinnosti alebo práva
- nimi stanovený variant správania je možné zmeniť alebo vylúčiť prejavom (súkromnej) vôle
- subjekty (strany) si vytvárajú právo inter partes samy
- pokiaľ určí pravidlo správania tak len subsidiárne, pre prípad ak sa zmluvné strany nedohodli inak, prípadne ak je ich zmluva neúplná alebo nepresná
9. Procesné a hmotné právo
- právo ukladá subjektom povinnosti a poskytuje práva (oprávnenia).
- obsahom týchto práv je napríklad ochrana občianskej cti a dôstojnosti, ochrana spotrebiteľa, ochrana
života, zdravia a vlastníctva
- funkciou oprávnenia (práva) je jeho reálne a nerušené užívanie.
- ústavou a zákonmi uložené povinnosti a zakotvené práva (oprávnenia) však
1) nie vždy všetci členovia spoločnosti rešpektujú
2) niektoré práva sa zneužívajú na úkor iných osôb
3) práva a povinnosti môžu byť sporné
4) niektoré rozhodnutia štátnych orgánov sa dobrovoľne neplnia
- vo všetkých týchto prípadoch právny systém štátu ustanovuje procesný postup štátnych orgánov, ktorý je
upravený procesným právom, príslušnými procesnými normami
- procesné právo- cieľom je dosiahnuť v konkrétnom prípade spravodlivosť
- predstavuje formu ochrany hmotného práva, je prostriedkom jeho presadenia a uplatnenia
- predpisuje konkrétny postup subjektov práva, stanovuje práva a povinnosti všetkých
účastníkov konania, osobitne štátnych orgánov ochrany práva v procese jeho aplikácie
- na základe procesného práva dochádza k realizácii objektívneho hmotného práva v konkrétnom prípade.
- ochrana akéhokoľvek hmotného (materiálneho) práva sa uskutočňuje na základe procesného práva.
Teórie vzťahu procesného a hmotného práva:
1. teória, ktorá podraďuje procesné právo hmotnému právu
2. teória, ktorá podraďuje hmotné právo procesnému právu
3. teória rovnocennej pozície procesného a hmotného práva
10. Striktné (ius strictum) a ekvitálne (ius aequum) právne normy (slušnosť v práve)
a.) striktné normy
- nepripúšťajú prihliadať na okolnosti a zvláštnosti jednotlivého prípadu
b.) ekvitálne normy:
- viac alebo menej pripúšťajú, aby sa pri ich uplatňovaní vychádzalo zo slušnosti,
prihliadalo na zvláštnosti a okolnosti prípadu,
aby uplatnenie normy nebolo spojené s bezohľadnosťou a tvrdým postupom
Aristoteles o slušnosti v práve
Podstata slušnosti je opravou zákona tam, kde má zákon pre svoje všeobecné znenie medzery.
Ekvitálne právo v anglo-americkom systéme
Anglo-americký systém charakterizuje duálna štruktúra common law a ekvitálneho práva. Systém pravidiel anglického ekvitálneho práva sa aplikoval osobitnou sústavou súdov až do roku 1875. Základné znaky law of equity sú koncentrované do niekoľkých mravných maxím či maxím spravodlivosti.
Spravodlivosť predpokladá tak existenciu common law, ako aj law of equity. V anglo-americkom právnom systéme nie je spravodlivosť zabezpečená, ak by niektorý z oboch systémov chýbal.
Pri objasňovaní ekvitálneho práva sa v minulosti používali pojmy epikeia a conscience.
Prvý pojem znamená, že akokoľvek je všetko právo vyjadrené vo všeobecnej forme, má byť aplikované na individuálne veci s potrebnou flexibilitou a mierne.
Pojem conscience má dnes v kontexte s ekvitálnym právom rovnaký význam ako v 16. storočí a znamená to, čo je absolútne správne a dobré (right) oproti tomu, čo je nesprávne, nespravodlivé, zlé (wrong).
Ekvitálne právo v kontinentálnom a v slovenskom právnom systéme
V kontinentálnom má EP rôzne formy vyjadrenia a uplatnenia: napr. dobré mravy.
Vzťah dobrých mravov k slušnosti je subordinačný, pretože odkaz na dobré mravy je jednou z foriem uplatnenia slušnosti v práve.
Odkazy nájdeme najmä v občianskom, rodinnom, obchodnom a pracovnom práve. Slušnosť sa však pri realizácii práva musí uplatniť aj bez odkazu na akúkoľvek jej formu.
Realizácia práva má byť preto spravodlivá a slušná, to znamená v zhode s dobrými mravmi, mierna a odstraňovať tvrdosti, ktoré môžu vzniknúť pri aplikácii práva.
V kontinentálnom práve je EP pendantom striktného práva. Obsah EP sa v procese interpretácie naplňuje prirodzenými právnymi zásadami a všeobecne uznanými morálnymi hodnotami a normami, vyjadrovanými orgánom aplikujúcim normu.
Pri objasňovaní významu a funkcie slušnosti v práve a dobrých mravoch v slovenskom práve do r. 1950 sa poukazovalo prinajmenej na:
1) obsah, obsahovú stránku dobrých mravov; keďže obsah dobrých mravov nie je v platnom práve priamo vyjadrený, je nevyhnutné tento obsah hľadať v inom normatívnom systéme než v právnom systéme
2) formálny aspekt dobrých mravov, pretože v dôsledku odkazu na dobré mravy nadobúdajú neprávne pravidlá vlastne formu právnych pravidiel
3) skutočnosť, že pri objasňovaní výrazu „dobré“ treba brať do úvahy len tie mravy, ktoré spoločnosť a v dôsledku toho aj sudca považujú za dobré; aby mal sudca istotu, že vonkoncom ide o dobré mravy, je možnosť potvrdiť alebo vyvrátiť ich existenciu znaleckým posudkom. Na to nadväzuje problém možnosti revízie súdneho rozhodnutia, totiž či otázka posúdenia protirečivosti konania proti dobrým mravom je otázka právna alebo skutková.
Celkove sa rozlišovalo 6 skupín konania, zmlúv proti dobrým mravom. Boli to zmluvy, ktoré:
a) odporovali sexuálnej morálke
b) ohrozovali manželstvo a rodinu
c) boli v rozpore s náboženskou morálkou
d) nadmerne obmedzovali osobnú alebo hospodársku slobodu jedinca
e) požadovali konanie, strpenie alebo opomenutie v závislosti od peňažného plnenia, i keď dobré mravy si vyžadovali konanie nezávislé od tohto plnenia
f) dotýkali sa iných prípadov
4) právne následky zmlúv urobených v rozpore s dobrými mravmi
Dobré mravy v súčasnom platnom slovenskom občianskom práve nachádzame ne týchto rozhodujúcich pozíciách, ktorými sú ustanovenia:
a) všeobecné, obsahujúce generálnu klauzulu dobrých mravov
b) špeciálne, obsahujúce špeciálny odkaz na dobré mravy
Jedným z dôležitých miest vyjadrenia dobrých mravov je tiež oblasť zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom.
11.
a.) objektívne
b.) subjektívne
12.
a.) normy autonómne
b.) normy heteronómne
13.
a.) perfektné
b.) imperfektné